Záchrana dát z SSD je iná ako z klasického disku

Keď zlyhá klasický pevný disk, dá sa pomerne dobre odhadnúť, čo bude nasledovať — mechanické aj elektronické poruchy poznáme a vieme, ktoré kroky pri nich pomáhajú a ktoré škodia. Pri SSD to tak jednoducho nefunguje. Ide o odlišnú technológiu ukladania dát a niektoré postupy, ktoré sa pri HDD osvedčili, sú pri SSD zbytočné alebo situáciu priamo zhoršia. Nasledujúci text vysvetľuje, v čom je rozdiel podstatný a prečo sa oplatí poznať ho skôr, ako s poškodeným diskom niečo urobíte sami.

TRIM: najdôležitejší rozdiel oproti klasickému disku

Pri klasickom disku platí, že zmazanie súboru neznamená jeho fyzické vymazanie. Operačný systém iba označí príslušný priestor ako voľný, no samotné dáta na platniach fyzicky zostávajú, kým ich neskôr neprepíše niečo iné. Práve preto býva obnova zmazaných súborov z HDD spravidla tou jednoduchšou časťou práce.

Pri SSD do hry vstupuje príkaz TRIM. Operačný systém ním radiču disku oznámi, že konkrétne logické bloky už nie sú používané. Radič si to poznamená a pri najbližšej príležitosti — zvyčajne na pozadí, mimo bežného čítania a zápisu — dané bunky elektricky vyprázdni a pripraví na nový zápis. Od tohto okamihu tam skutočne nie je čo čítať: obsah je preč na úrovni fyzického náboja v bunke, nie iba odškrtnutý v tabuľke súborového systému.

TRIM je na moderných operačných systémoch a SSD diskoch aktívny prakticky vždy a beží priebežne, nie raz za čas. Preto je scenár „omylom zmazaný súbor“ pri SSD paradoxne jeden z najťažších prípadov, aké riešime — presný opak toho, čo platí pri HDD.

Šifrovanie na úrovni radiča

Druhý rozdiel súvisí s tým, že mnohé SSD disky šifrujú dáta priamo na úrovni radiča. Aj keď sa v laboratóriu dostaneme do situácie, že vieme čipy vyčítať priamo — napríklad keď radič úplne zlyhal —, získame tým zašifrovaný obsah. Bez kľúča, ktorý je viazaný na pôvodný radič, sú tieto dáta nečitateľné.

Je to zásadný rozdiel oproti HDD, kde má priame vyčítanie záznamovej vrstvy (napríklad po výmene hláv) zmysel samo osebe — dáta tam spravidla nie sú šifrované na úrovni disku a po mechanickej oprave sú čitateľné hneď. Pri SSD je priame vyčítanie čipov až krajné riešenie a jeho výsledok závisí od toho, či je šifrovanie aktívne a či sa dá vôbec dostať k pôvodnému kľúču.

Wear leveling a prekladová tabuľka blokov

Tretí rozdiel je v tom, ako SSD fyzicky ukladá dáta. Radič kvôli rovnomernému opotrebeniu (wear leveling) priebežne rozkladá zápisy po celej pamäti. Logická adresa, ktorú vidí operačný systém, sa preto neustále mapuje na inú fyzickú pozíciu v čipe — a toto mapovanie si radič vedie vo vlastnej prekladovej tabuľke.

Znamená to, že samotné vyčítanie obsahu pamäťových čipov nestačí. Bez rekonštrukcie tejto prekladovej tabuľky (alebo prístupu k nej) je surový výpis z čipov iba pomiešaná množina fragmentov, z ktorej sa pôvodný súborový systém skladá len veľmi ťažko. Usporiadanie sektorov pri HDD je oproti tomu prehľadné a v zásade nemenné, preto je rekonštrukcia po mechanickom zásahu podstatne priamočiarejšia.

Opotrebenie pamäťových buniek

Pamäťové bunky majú obmedzený počet zápisových cyklov. Radič toto opotrebenie priebežne rieši — rozkladá zápisy, opravuje chyby, vyraďuje chybné bloky —, ale keď opotrebenie prekročí únosnú mieru, prejaví sa to inak ako pri HDD. Namiesto klikania či cvakania SSD zvyčajne najprv pribúdajúco chybuje pri čítaní a následne sa radič, často ako ochranné opatrenie, prepne do režimu len na čítanie, alebo disk prestane komunikovať úplne.

Kedy sa dáta z SSD ešte dajú získať

Napriek všetkému uvedenému existuje rad situácií, kde je šanca na úspešnú záchranu reálna.

Situácie s reálnou šancou

• Zlyhanie radiča alebo napájania — pamäťové čipy sú fyzicky v poriadku, zlyhala len elektronika alebo komunikácia medzi radičom a čipmi.
• Mechanické poškodenie konektora — fyzicky poškodený či odlomený konektor alebo poškodená doska plošných spojov, zatiaľ čo samotná pamäť zostáva nedotknutá.
• Disk sa v systéme ani v BIOS/UEFI nehlási, hoci pamäť je fyzicky v poriadku — zvyčajne ide o problém vo firmvéri alebo v internej elektronike radiča, nie v samotných dátach.

Vo všetkých týchto prípadoch je problém „okolo“ pamäte, nie v nej samotnej, a šanca na záchranu dát je preto reálna.

Keď už šanca prakticky nie je

Opačne to vyzerá vtedy, keď zmazanie súboru stihol spracovať TRIM — bunky sú reálne vyprázdnené a nie je z čoho čítať —, alebo keď boli dáta prepísané novým zápisom na rovnaké logické adresy. V takom prípade je pôvodný obsah preč a wear leveling ho navyše rozptýlil po celom čipe. Žiadne laboratórne vybavenie nedokáže vrátiť elektricky vymazanú bunku do pôvodného stavu. Ak niekto sľubuje obnovu za týchto podmienok, sľubuje niečo, čo fyzicky nie je možné.

Čo robiť, keď máte podozrenie na problém

Ak disk vykazuje chyby, spomaľuje alebo prestal komunikovať, najdôležitejší krok je prestať ho okamžite používať. Nezapisujte naň nové dáta, neskúšajte opravu cez kontrolu disku ani preinštaláciu systému a nenechávajte ho bežať „ešte na skúšku“ — každý ďalší zápis znižuje šancu na záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá.

Analýza média je bezplatná a nezáväzná a ukáže presne, do ktorej z uvedených kategórií váš prípad patrí. Cena sa odvíja od rozsahu poškodenia — pri HDD aj SSD podľa úrovne zásahu od 100 € (level 1), od 250 € (level 2) až od 450 € (level 3) — a pri neúspešnej záchrane neplatíte nič. ITHOPE s.r.o. sa záchrane dát venuje od roku 2008 a médiá preberá v pobočke v Považskej Bystrici; v prípade potreby nás môžete kontaktovať nonstop na čísle +421 951 004 958.