Preskočiť na obsah

Programovanie

Softvér na mieru alebo hotový program: ako sa rozhodnúť skôr, než miniete prvé euro

Ponuka na softvér na mieru odpovedá na cenu, ale nie na dve drahšie otázky: kto bude kód vlastniť a čo sa stane pri prvej vynútenej zmene. Čo si vypýtať do zmluvy skôr, než podpíšete.

13 min čítania

#softver-na-mieru #vyvoj-aplikacii #e-faktura #autorsky-zakon #digitalizacia-firmy

Pracovný stôl s papierovým diagramom firemného procesu, notebookom a vytlačenou ponukou na vývoj — proces sa kreslí skôr, než sa objedná softvér.
Obsah článku
  1. Prvý test: je váš proces iný, alebo len nezapísaný?
  2. Tri cesty a čo pri každej naozaj platíte
  3. Čo v ponuke nevidno: integrácie
  4. Vlastníctvo: čo vám dá zákon a čo si musíte vypýtať
  5. AI a „urobíme si to sami“
  6. Regulácia, ktorá sa vás môže dotknúť skôr, než čakáte
  7. Ako sa rozhodnúť za jedno popoludnie
  8. Ako to riešime my
  9. Krátka odpoveď
  10. Časté otázky

Majiteľ výrobnej firmy s dvadsiatimi ľuďmi má na stole dve ponuky. Jedna hovorí o predplatnom za používateľa, druhá o jednorazovej sume za dielo a mesačnej údržbe. Rozdiel v čísle je trojnásobný a obe strany majú pravdu — lebo každá počíta niečo iné.

Robíme vývoj na mieru aj automatizáciu procesov a prvá konzultácia sa u nás prekvapivo často skončí odporúčaním nič nevyvíjať. Nie zo skromnosti: väčšina zadaní, ktoré prídu ako „potrebujeme systém“, sú v skutočnosti tri samostatné rozhodnutia zabalené do jedného.

  1. Koľko z vášho procesu je naozaj výnimočné — a koľko ho len nikto nikdy nezapísal.
  2. Kto bude výsledok vlastniť a kto ho bude vedieť zmeniť, keď sa dodávateľ o dva roky odmlčí.
  3. Čo sa stane pri prvej vynútenej zmene — novom predpise, novom formáte, novej integrácii.

Cena v ponuke odpovedá len na prvé. Druhé a tretie sa prejavia až o rok a stoja spravidla viac.

Prvý test: je váš proces iný, alebo len nezapísaný?

Vezmite si posledný mesiac a vypíšte, kde vaši ľudia strácajú čas. Ak odpoveď znie „prepisujeme to z tabuľky do systému“ alebo „každý má vlastný súbor a nevieme, ktorý je platný“, máte procesný problém, nie softvérový. Ten sa dá často vyriešiť bez jediného riadku kódu — a keď ho zabetónujete do aplikácie na mieru, zaplatíte za to, aby zmätok bežal rýchlejšie.

Zároveň platí opak. Veci, ktoré má trh dávno vyriešené, si nedávajte programovať. Účtovníctvo a mzdy na Slovensku pokrývajú KROS (Omega, Alfa plus), MRP, Money S3, POHODA či Helios — a robia to lacnejšie a spoľahlivejšie, než vám to ktokoľvek napíše na kolene. Navyše nesú bremeno, ktoré si pri vlastnom vývoji naložíte na plecia sami: legislatívne aktualizácie. Keď sa zmení výpočet odvodov alebo formát výkazu, dodávateľ účtovného programu to vyrieši v rámci údržby. Vo vašej vlastnej aplikácii je to objednávka.

Vlastný vývoj sa oplatí tam, kde je vaša firma naozaj iná: v prechodoch medzi ľuďmi a rolami, vo vašich pravidlách cenotvorby, v tom, ako plánujete kapacitu alebo ako odovzdávate zákazku technikovi do terénu.

Pomocný test, ktorý funguje lepšie než hodinová debata: keby ste zajtra kúpili konkurenta, ktorý z týchto krokov by robil úplne rovnako? Čo by robil rovnako, kúpte. Čo nie, je kandidát na mieru.

Tri cesty a čo pri každej naozaj platíte

Hotový (krabicový) programNo-code platformaVývoj na mieru
Vstupný nákladnízkynízkynajvyšší
Model platbylicencia alebo predplatné na používateľapredplatné na používateľa, rastie s tímomjednorazovo za dielo plus údržba
Kde narazíte„toto sa nedá nastaviť“limity platformy, cena pri rastečas do prvej použiteľnej verzie
Kto drží logikudodávateľplatformavy — pri správnej zmluve
Čo robí zmena predpisurieši dodávateľ v cenesamotnú platformu aktualizuje prevádzkovateľ, ale úpravu vašej logiky, formulárov a integrácií si spravidla riešite a platíte samirieši sa objednávkou

Čísla, ktoré si viete overiť v cenníkoch: Airtable stojí pri ročnej platbe 20 USD za používateľa a mesiac v pláne Team a 45 USD v pláne Business. Microsoft Power Apps Premium je 20 USD za používateľa a mesiac, pričom prémiové konektory a Dataverse vás z lacnejších režimov vytlačia vyššie automaticky — nie rozhodnutím, ale tým, že sa aplikácia potrebuje pripojiť k databáze mimo platformy.

A predplatné nie je fixný náklad, ako sa pri podpise zdá. Microsoft od 1. júla 2026 zdvihol cenníkové ceny Microsoft 365 — Business Standard z 12,50 na 14 USD za používateľa a mesiac, Business Basic zo 6 na 7 USD pri ročnom záväzku. Pri desiatich ľuďoch je to zmena, ktorú si nevšimnete. Pri štyridsiatich už áno, a nemáte na ňu žiadny vplyv.

Pri vývoji na mieru sa cena nedá zoradiť do cenníka, pretože neplynie z počtu obrazoviek. Plynie z troch vecí: počtu rolí (kto všetko do toho vstupuje a čo smie vidieť), počtu výnimiek vo vašich pravidlách (to „ale keď je to stály zákazník, tak…“) a počtu systémov, s ktorými sa to musí baviť. Preto seriózny odhad vzniká až po spísaní procesu, nie po prvom telefonáte — a preto sa dve ponuky na to isté zadanie líšia trojnásobne.

Čo v ponuke nevidno: integrácie

Najbližší tvrdý termín dopadne prakticky na každú firmu. Od 1. januára 2027 musia tuzemskí platitelia DPH vystavovať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte podľa normy EN 16931 cez sieť Peppol, ak dodávajú tovar alebo službu zdaniteľnej osobe usadenej v tuzemsku alebo nezdaniteľnej právnickej osobe usadenej v tuzemsku; zaviedol to zákon č. 385/2025 Z. z. Prijať takú faktúru musí vedieť ten, komu sa takéto plnenie dodáva — teda aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, a nezdaniteľná právnická osoba usadená v tuzemsku. Spotrebiteľov, teda nezdaniteľných fyzických osôb, sa povinnosť prijímať elektronickú faktúru netýka. Za nevystavenie faktúry v predpísanom formáte hrozí pokuta až do 10 000 eur, pri opakovanom porušení až do 100 000 eur. Dobrovoľná fáza beží už teraz, počas roka 2026 — je to najlacnejší čas na test, lebo chyba v ňom nič nestojí.

Prakticky to znamená jednu vetu, ktorá patrí do každej ponuky, aj keď sa zadanie fakturácie vôbec netýka: ako sa toto napojí na fakturáciu a na Peppol? Ak dodávateľ odpovie „to doriešime neskôr“, pripočítajte si k rozpočtu ďalšiu položku a k harmonogramu ďalšie kolo. To isté platí pre sklad, banku a e-shop — integrácia je spravidla drahšia než obrazovka, ktorú vidíte na obrázku v ponuke. Kde pri dokladoch stačí obyčajné rozpoznávanie textu a kde sa oplatí ísť ďalej, rozoberáme v článku o tom, kedy pri prijatých faktúrach stačí OCR a kedy pomôže AI.

Vlastníctvo: čo vám dá zákon a čo si musíte vypýtať

Tu má väčšina firiem zbytočný strach — a zároveň zbytočné istoty.

Autorom môže byť podľa slovenského práva len fyzická osoba; firma sa autorom nikdy nestane. Pri softvéri však zákon na objednávateľa myslel. Podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) sa na počítačový program vytvorený celkom alebo sčasti na objednávku vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele a objednávateľ sa považuje za zamestnávateľa. Z § 90 potom vyplýva, že:

  • majetkové práva vykonáva vo svojom mene a na svoj účet objednávateľ, ak nie je dohodnuté inak,
  • objednávateľ ich môže postúpiť tretej osobe, teda inému vývojárovi,
  • platí, že autor dal súhlas na dokončenie diela, jeho zmenu alebo iný zásah doň.

Dve veci sú zásadné. Po prvé, rozhodujúce je, že ide o počítačový program vytvorený na objednávku — nie o licenciu na hotový produkt dodávateľa, hoci sa vám „prispôsobí na mieru“. Zákon tento režim neviaže na konkrétny typ zmluvy; podstatné je, že program vznikol na vašu objednávku. Po druhé, formulka „ak nie je dohodnuté inak“ je presne to miesto, kde vám obchodné podmienky dodávateľa vedia zákonný režim otočiť naruby. Prečítajte si ju skôr, než podpíšete, nie potom.

A ešte jedno obmedzenie, na ktoré sa zabúda: režim sa vzťahuje na to, čo pre vás na objednávku vzniklo. Nepokrýva automaticky časti, ktoré mal dodávateľ hotové už predtým, ktoré má len licencované, ani komponenty tretích strán vrátane open source knižníc — tie sa riadia vlastnými licenčnými podmienkami. Vypýtajte si preto súpis, čo je vytvorené na objednávku a čo je prevzaté, a pri prevzatých častiach písomne to, za akých podmienok ich smiete používať, meniť a odovzdať inému dodávateľovi.

A hlavne: majetkové práva nie sú zdrojový kód. Zákon vám dáva právo dielo zmeniť, nedáva vám súbory, ktorými to urobíte. Do zmluvy preto patrí:

  • odovzdanie zdrojového kódu vrátane histórie zmien, v repozitári na vašom účte, nie na dodávateľovom,
  • postup, ako sa z kódu spraví bežiaca aplikácia, a dokumentácia nastavení,
  • prístupy k hostingu, doméne a databáze registrované na firmu, nie na osobu vývojára,
  • export vašich dát v otvorenom formáte kedykoľvek, bez asistencie dodávateľa,
  • čo sa stane pri ukončení spolupráce a v akej lehote.

Posledné dva body sú zároveň jediná poistka pre prípad, ktorý nikto nechce plánovať: dodávateľ prestane dvíhať telefón. Keď máte kód, prístupy a export, je to nepríjemnosť na pár týždňov. Keď nemáte nič, je to nová aplikácia od nuly — a dáta, ktoré z bežiaceho systému vyťahujete cez podporu hostingu. Mimochodom, prístupy na firmu si ustrážte aj pri doméne a e-mailoch; s obnovou zmazaných alebo nedostupných firemných dát máme ako laboratórium na záchranu dát viac skúseností, než by nám bolo milé, a jeden externý disk pritom nie je záloha.

Ak dodávateľ z toho zoznamu niečo odmietne, nie je to detail. To je celý váš rizikový profil na jednom riadku.

AI a „urobíme si to sami“

Nástroje, ktoré napíšu funkčnú aplikáciu z niekoľkých viet, sú reálne a v časti prípadov úplne stačia. Interná pomôcka bez osobných údajov, ktorá beží u vás a nič neposiela von — pokojne, a je to lacnejšie než čokoľvek iné v tomto článku.

Kde to prestáva stačiť, ukazujú merania. Veracode v správe 2025 GenAI Code Security Report testoval vyše sto jazykových modelov na 80 zadaniach a 45 % vygenerovaných vzoriek kódu neprešlo bezpečnostnými testami — obsahovali testovanú bezpečnostnú chybu. Najhoršie dopadla Java, kde v testovaných úlohách zlyhala v 72 % prípadov, a cross-site scripting s 86 %. Podstatné nie je jedno číslo, ale rozloženie: modely vedia napísať kód, ktorý funguje, a pritom má dieru, ktorá sa prejaví až vtedy, keď ju niekto zvonku nájde.

Rozhodovacie pravidlo je jednoduché: akonáhle sa vo veci objavia cudzie osobné údaje, platby alebo prístup z internetu, musí byť určená osoba alebo dodávateľ, ktorý zodpovedá za dohodnuté bezpečnostné opatrenia, ich kontrolu, testovanie a riešenie incidentov. Nie preto, že by AI písala zlý kód, ale preto, že chybu v ňom nikto nehľadá — generovanie je rýchle, kontrola nie, a práve tá sa vynecháva.

Ak už niečo takto vzniklo a beží to na firme, nemusíte to zahodiť. Dá sa to prevziať, prejsť a doplniť o chýbajúce časti — vývoj na mieru a automatizáciu robíme aj v tejto podobe a spravidla je to lacnejšie než začínať od nuly.

Regulácia, ktorá sa vás môže dotknúť skôr, než čakáte

Cyber Resilience Act — od 11. septembra 2026. Výrobcovia produktov s digitálnymi prvkami majú dva samostatné ohlasovacie režimy a v každom platia iné lehoty. Pri aktívne zneužívanej zraniteľnosti: včasné varovanie do 24 hodín, oznámenie do 72 hodín a záverečná správa najneskôr do 14 dní od chvíle, keď je k dispozícii nápravné alebo zmierňujúce opatrenie. Pri závažnom incidente s vplyvom na bezpečnosť produktu: včasné varovanie do 24 hodín, oznámenie incidentu do 72 hodín a záverečná správa do jedného mesiaca od podania toho oznámenia. Hlási sa raz, cez jednotnú platformu, národnému CSIRT tímu. Dôležité rozlíšenie pre zadanie: samotná služba prevádzkovaná ako SaaS nie je produktom s digitálnymi prvkami, no vzdialené spracovanie, ktoré je navrhnuté a vyvinuté ako súčasť produktu a bez ktorého by produkt neplnil svoje funkcie, pod nariadenie spadá — a distribuovaný softvér (sťahovaný klient, desktopová aplikácia, rozšírenie do prehliadača) tiež. Kam padne váš konkrétny prípad, si nechajte posúdiť právne; a ak plánujete niečo, čo si zákazník inštaluje, opýtajte sa dodávateľa menovite, kto plní ohlasovacie povinnosti.

Kybernetická bezpečnosť (zákon č. 366/2024 Z. z., účinný od 1. januára 2025). Slovenská transpozícia smernice NIS2 sprísnila dodávateľský reťazec — bezpečnostné prílohy sa dostávajú aj do zmlúv s malými dodávateľmi. Ak dodávate niekomu regulovanému, budete ich podpisovať, a týka sa to aj toho, ako sa u vás rieši prístup k dátam zákazníka. Podrobne to rozoberáme v článku o tom, čo zákon o kybernetickej bezpečnosti znamená pre firmy.

Prístupnosť (zákon č. 351/2022 Z. z., účinný od 28. júna 2025). Netýka sa všetkého, čo beží na internete. Zákon vymenúva konkrétne kategórie produktov a služieb a pre bežnú firmu je z nich podstatná služba elektronického obchodu — teda predaj tovaru alebo služby spotrebiteľovi na diaľku cez webové sídlo či aplikáciu. Mikropodniky poskytujúce služby majú výnimku — menej ako desať zamestnancov a obrat alebo bilančná suma do 2 miliónov eur. Dozor vykonáva SOI, pokuty siahajú do 30 000 eur. Či pod zákon spadne aj zákaznícky portál, závisí od toho, čo v ňom zákazník robí: ak si cez neho objednáva alebo platí, ide spravidla o elektronický obchod; nástroj pre zamestnancov alebo firemných partnerov sem sám osebe nepatrí. Posúďte to na začiatku zadania — dorábať prístupnosť dodatočne znamená prekresliť to, čo je už hotové.

Ako sa rozhodnúť za jedno popoludnie

Odpovedzte si na päť otázok. Ak sú aspoň tri odpovede „áno“, vývoj na mieru dáva zmysel:

  1. Robí tento krok vaša firma preukázateľne inak než konkurencia?
  2. Stojí vás dnešné riešenie viac hodín mesačne, než by stála údržba nového?
  3. Rastie cena hotového nástroja s počtom ľudí rýchlejšie než vaše tržby?
  4. Potrebujete napojenie, ktoré vám žiadny dodávateľ hotového nástroja nespraví?
  5. Uniesli by ste, keby prvá verzia prišla o štyri mesiace?

A jedno pravidlo nad tým všetkým: začnite najmenším kusom, ktorý sám osebe niečo ušetrí. Nie celým systémom. Prvá verzia má potvrdiť, že sa vaše pravidlá vôbec dajú zapísať — až potom sa oplatí stavať zvyšok. Firmy, ktoré si objednali „celý systém“ naraz, spravidla nezaplatili príliš veľa za kód. Zaplatili za obrazovky, ktoré nikto neotvoril.

Ako to riešime my

V ITHOPE Slovensko robíme vývoj na mieru aj automatizáciu procesov vrátane napojenia na fakturáciu a e-faktúru. Zdrojový kód a prístupy odovzdávame na účty klienta a začíname najmenším funkčným celkom, aby ste videli výsledok skôr, než sa minie rozpočet. Pobočku máme v Považskej Bystrici na Slovenských partizánov 1093/13.

Ak si nie ste istí, či váš prípad na mieru vôbec patrí, ozvite sa — prvá konzultácia má rozhodnúť práve toto a občas z nej vyjde odporúčanie kúpiť hotový nástroj a ušetriť.

Krátka odpoveď

Softvér na mieru sa oplatí len tam, kde robíte niečo preukázateľne inak než ostatní — účtovníctvo, mzdy a bežnú agendu kúpte hotové. Rozhodujúce nie sú vstupné náklady, ale tri veci, ktoré v ponuke nevidno: integrácie (od 1. 1. 2027 povinná e-faktúra podľa EN 16931 cez Peppol), vlastníctvo zdrojového kódu a prístupov, a cena prípadnej zmeny dodávateľa. Pri programe vytvorenom na objednávku vám § 91 ods. 4 Autorského zákona dáva výkon majetkových práv k nemu — nepokrýva však predexistujúce, licencované ani komponenty tretích strán a samotný kód, dokumentáciu a prístupy si musíte vypýtať v zmluve zvlášť.

Časté otázky

Kúpim si softvér na mieru — bude potom môj? Ak ide o počítačový program vytvorený celkom alebo sčasti na objednávku, vzťahujú sa naň ustanovenia o zamestnaneckom diele a objednávateľ sa považuje za zamestnávateľa (§ 91 ods. 4 Autorského zákona). Vykonávate teda majetkové práva, môžete ich postúpiť ďalšiemu vývojárovi a máte súhlas na zmeny diela. Platí to však len vtedy, ak zmluva neurčuje inak, a len na to, čo na objednávku vzniklo — predexistujúce časti dodávateľa, licencované riešenia a komponenty tretích strán tento režim nepokrýva. Zákon vám navyše nedáva samotné súbory: odovzdanie zdrojového kódu, dokumentácie a prístupov musí byť v zmluve výslovne.

Koľko to stojí a prečo mi nikto nepovie cenu hneď? Pretože cena neplynie z počtu obrazoviek, ale z počtu rolí, výnimiek vo vašich pravidlách a systémov, s ktorými sa aplikácia musí spojiť. Seriózny odhad vznikne až po spísaní procesu. Ak potrebujete strop, pýtajte si garantovanú maximálnu cenu — dá sa dohodnúť aj pri postupnom vývoji po častiach.

Nestačí mi dnes AI, ktorá aplikáciu vygeneruje? Na internú pomôcku bez osobných údajov často áno. Pri čomkoľvek, čo je dostupné z internetu alebo pracuje s cudzími dátami, nie: Veracode pri testovaní vyše sto modelov zistil, že 45 % vygenerovaných vzoriek neprešlo bezpečnostnými testami — obsahovali testovanú bezpečnostnú chybu. Problém nie je v písaní kódu, ale v tom, že chyby v ňom nikto nekontroluje.

Čo mám urobiť s e-faktúrou od roku 2027? Ak ste platiteľ DPH, od 1. januára 2027 musíte faktúry za tuzemské dodania zdaniteľným osobám a nezdaniteľným právnickým osobám usadeným v tuzemsku vystavovať v štruktúrovanom formáte podľa EN 16931 cez sieť Peppol. Prijať takú faktúru musia vedieť aj zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH, a nezdaniteľné právnické osoby usadené v tuzemsku; spotrebiteľov sa povinnosť prijímať netýka. Dobrovoľná fáza beží počas roka 2026 a je to najlacnejší čas na otestovanie. Do každej ponuky na vývoj patrí otázka, ako sa aplikácia na e-fakturáciu napojí.

Ako poznám, že ma dodávateľ nechce uzamknúť? Podľa toho, čo je ochotný dať písomne: repozitár so zdrojovým kódom na vašom účte, hosting a doménu vedené na firmu, export dát v otvorenom formáte kedykoľvek a bez jeho asistencie, dokumentáciu nasadenia a lehotu na odovzdanie pri ukončení spolupráce. Kto z tohto zoznamu čokoľvek odmietne, práve vám povedal, ako bude vyzerať odchod.

Ďalšie články

Všetky články na blogu →